Nočná tma

Každý občas hľadíme do nočnej tmy a rozmýšľame. Rozmýšľame a rozmýšľame a potom nemôžeme spať. Aj v tme vidíme svet a život v jasných farbách, prevaľujeme sa v posteli a trápime sa. No ja som sa rozhodla písať o jednom krátkom okamžiku. Možno ho prežívate podobne.

NOČNÁ TMA

Zaspal si.

Konečne, pomyslím si

pri pohľade na tvoju tvár.

Spíš  a ja hľadím

do nočnej tmy.

Neboli to ľahké dni, čo

vzali ti spánok bezsenný.

Potichu si chrapkáš

svoju melódiu nosa.

Teraz ja nemôžem spať.

O čom chcem premýšľať?

Čo ja viem...

Možno o ničom.

Tvoje čelo sníva ťažký sen,

kým ho neofúknem svojím

ženským dychom.

Viac sa schúliš pod perinu

akoby ťa ona chránila

pred zlým svetom.

Mesiac mi poslal novinu,

že nový spln znova

na zem príde

by urobil z ľudí

blúdiace tvory.

Prečo?

Pýtam sa ho potichu

zlostným hlasom.

Neodpovedá.

Nechce?

Nemôže?

Možno to ani on nevie.

Zbytočne sa trápiš,

šepká mi z nočnej oblohy.

Od vekov je to tak,

povedal

a zašiel za tmavý mrak.

Zaspávam s večnou otázkou,

by ráno som vstala  

s ešte väčšou láskou.