Záblesk na oblohe

Niekedy je láska taká veľká, až sa z toho blýska. Zablysne na krátky, či dlhý čas. Prinesie so sebou mnoho emócií. Niekedy pekných, často krát nie práve najkrajších. Aká je tá láska zvláštna. Privalí sa ako hurikán a zmetie so sebou všetko, čo mu stojí v ceste. Inokedy príde pomaly a tíško naplní srdce človeka až po okraj. Neodíde, aj keď by sme možno chceli. Nikto nevie, prečo je to tak. Ja si myslím, že práve takto je to správne.  

Videla si ten záblesk na oblohe?

To láska vytryskla z hĺbky môjho srdca

by povedala svetu ako ťa rád.

Si moja múza žena praveká.

Už v dávnych vekoch si bola

pre mňa jedinou.

Jedinou túžbou mojich

horúcich nocí.

Chcel som ťa. Tak strašne chcel,

túžil ťa mať.

Ako svoju krv, miazgu, život.

No ty si odišla.

Prečo nevidíš túžbu v mojich očiach?

Nechceš...

No ja bez teba nie som.

Nemôžem dýchať.

Jesť, spať, rozmýšľať. Žiť.

Ani sa s tebou po nociach hrať

krásnu hru dospelých.

Vráť sa! Vráť! Zúfalo kričí moje srdce.

Vráť sa ku mne, cíť ma v sebe,

dýchaj môj vzduch,

hlaď ma svojou horúcou dlaňou,

aby som bol len tvoj. Len tvoj.

Cítiš?  To moje vnútro chveje sa

plačom nad nenaplnenou láskou.

Daj mi svoju túžbu, daj mi nádej.

Svoje srdce, lásku. Telo.

Chcem ťa tak živočíšne

ako nikdy predtým.

Vráť sa k mojej túžbe,

vráť sa. Ku mne.

Moja láska vytryskne

na oblohu, do tvojho bytia.

Nebude už prázdneho žitia.

Dni plné nehy, tvoje pehy.

Kvet lásky svet na tebe vidí,

každý mi ťa láska závidí.

Plod v tvojom vnútri dozrieva,

v mojom srdci svet si spieva.

Moja láska už z teba vychádza,

na svet nové dieťa prichádza.

V bolesti zrodil sa náš syn,

ďakujem Bože, ďakujem za ten div.